Urýchľovače častíc

Hlavným prostriedkom pri výskume mikrosveta je zrážka častíc. Samotné častice pred zrážkou musia mať dostatočne veľkú rýchlosť, až blízku rýchlosti svetla. Aby fyzici vedeli tieto častice takto veľmi zrýchliť, využívajú špeciálne zariadenia - urýchľovače častíc. Na samotné zrýchľovanie častíc sa využíva fakt, že tieto častice majú elektrický náboj a vieme ich popohnať vpred silným elektrickým poľom. Aby sa častice cestou nerozutekali do strán, držia ich pokope silné magnety, ktoré sú rozmiestnené okolo urýchľovacej trubice. Urýchľované častice sa pohybujú vo vákuu, pri veľmi nízkych teplotách.

Poznáme dva základné typy urýchľovačov - lineárny a kruhový.

Lineárny urýchľovač urýchľuje častice pozdĺž dlhej rovnej trubice. Častice vchádzajú na jednom konci a vychádzajú na druhom. Sú teda urýchlené iba raz. Tieto urýchľovače sa používajú väčšinou ako predurýchľovače pre výkonnejšie kruhové urýchľovače.

Kruhový urýchľovač urýchľuje častice v trubici, ktorá ma tvar obrovského kruhu. Častice týmto kruhom môžu obiehať mnohokrát a pritom sa stále urýchľovať.

Keď už sú častice dostatočne urýchlené, vyvedú sa k miestu, kde sa zrážajú. Miesto zrážky je obklopené sústavou detektorov, ktoré zaznamenávajú novovzniknuté častice.

 

Na štúdium zrážok častíc sa využíva aj kozmické žiarenie, ktoré obsahuje vysokoenergetické častice. Ich energia niekoľkonásobne presahuje možnosti najmodernejších pozemských urýchľovačov.